Predošlé tri dni sme prežili zdolávaním hrebeňa Vladeasy, obdivovaním vysokého vodopádu Răchitele, ale aj odháňaním psov, chrániacich svoje stádo, a tiež otravných koní, ktorým asi vadilo, že si stany rozkladáme na ich území. Nasledujúce dva dni by sme mali stráviť v pohorí Bihor.

Konečne nadišiel deň „D“! Deň, keď sa nám konečne splní sen o zahraničnej turistike. Pre nás všetkých to bude prvá skúsenosť s turistikou za hranicami Slovenska. Cieľ: Rumunsko, konkrétne pohoria Vladeasa a Bihor.Naša minivýprava pozostáva zo štyroch ľudí. Okrem mňa je v nej brat Maroš, jeho kolega Laco a Denis – Lacov synátor.

  Dva dni predtým, ako ´Lucia z počasia´naznačila, že by mohol padnúť teplotný rekord, som sa rozhodol, že tú nepríjemnú horúčavu strávim na nejakom znesiteľnejšom mieste. Prvotná voľba padla na nejakú túru v Malej Fatre, mojej srdcovej záležitosti. Lenže ani Terchová, ani okolité pohoria nedosahujú nejaké závratné výšky...

 Konečne som si nechal dohovoriť a kúpil som si snežnice. Vyzerajú parádne, keď ich mám tak opreté o bielu stenu v predsieni. Aj by som si ich vyskúšal, ako sa v nich bude chodiť, ale tie hliníkové hroty zanechávajú na dlažbe sivé škrabance. Asi naozaj budú len na vonkajšie použitie. Vonku to však skôr vyzerá na prácu v záhrade ako chôdzu po zasneženom svahu.

 ...zo zamyslenia a sústredenia ma vytrhol pohľad vľavo, kde za stromami bolo vidieť pokosený trávnik a malé drevené chatky. Neklamný dôkaz, že sú tu Nižné Kamence a rovnomenný autokemping, na ktorý nedám dopustiť. Ešte v dávnych časoch sme tu s bratom, po zdolaní Sokolia a pred výstupom na Veľký Rozsutec, jednu noc stanovali.

Namiesto nasledujúcich slov by možno bola vhodnejšia nejaká podmaňujúca skladba, aby ešte viac navodila atmosféru tohto dňa...

Na začiatku bola dušu pohládzajúca predpoveď počasia na serveri meteopress.cz. Vraj od 23. februára  by mal nastať inverzný charakter počasia. Háčik bol v tom, že toto bola dlhodobá predpoveď na 14 dní dopredu, vydaná ešte pred 17-tym februárom.

 Ani neviem prečo, ale v poslednom čase som si obľúbil Súľovské skaly. Dovtedy pre mňa existovali nanajvýš tak Vysoké Tatry, prípadne Malá Fatra a občas ešte Slovenský raj a Veľká Fatra. Možno je to lepšou dostupnosťou od nás z dolniakov, čo pri kvalite prípojov, hlavne počas sviatkov a víkendov, je nezanedbateľný fakt.

...je krátko pred obedom a pomaly zostupujem z Rysov nadol. Dnešná túra sa vydarila a už môžem špekulovať nad tým, kam ísť zajtra. Malo by to byť niečo menej náročné a ľahko dostupné autobusom z Ružomberka. Výber sa zúžil na  Zvolen a Veľký Choč. Mám pol dňa na to, aby som sa rozhodol...

Muselo uplynúť dlhých 108 týždňov, kým sa mi o5 pošťastilo zažiť na horách takmer dokonalú inverziu. Nebola síce až taká, ako pred tými dvoma rokmi na Rysoch, ale aj tak potešila.